Ranný plán: Čo prinesie nová stavebná legislatíva?

Dnes, 19. októbra 2023, sa uskutočnil v poradí už tretí Ranný plán, tentoraz na tému Nová stavebná legislatíva. Diskusný formát Ranný plán zaviedol a organizuje náš úrad, aby prostredníctvom neho otvorene a transparentne diskutoval o reforme územného plánovania a výstavby so všetkými zainteresovanými stranami a s verejnosťou.

Od 1. apríla 2024 bude náš úrad uvádzať do života dva nové zákony – zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Na tento dátum je naviazaný aj vznik regionálnych pobočiek, prostredníctvom ktorých budeme už o necelý polrok rozhodovať o stavebných konaniach namiesto miest a obcí. Čo všetko sa podľa novej stavebnej legislatívy zmení? Tému prezentoval generálny riaditeľ pre výstavbu a vyvlastňovanie UUPV SR Roman Skorka a dopĺňali ju svojimi pohľadmi špeciálni hostia  - prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik a výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.

Jedným z najväčších problémov vo výstavbe sú dlhotrvajúce konania a množstvo jednotlivých, na seba nadväzujúcich a častokrát vzájomne sa podmieňujúcich procesov. Tie prinášajú opakovanú administratívnu záťaž konajúcim orgánom, stavebníkom a v neposlednom rade zneprehľadňujú toto prostredie verejnosti. Preto jednou z najdôležitejších zmien, ktoré stavebná reforma prinesie, bude reálne zrýchlenie a zefektívnenie procesov.

„V prvom rade, zákon o výstavbe umožní zrýchlený priebeh procesu povoľovania aj tým, že stanovil jasné lehoty, kedy sa má aký úkon vykonať, niektoré spája do obsahovo príbuzných celkov, a taktiež tým, že skrátil lehoty na rozhodovanie v prípade projektu bez rozporov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Skorka.

Veľkou zmenou je tiež stanovenie presných lehôt na vyjadrenia. Ak sa dotknutý subjekt nevyjadrí v určenej lehote, bude to automaticky znamenať jeho kladné vyjadrenie. Toto je jeden z nástrojov, ktorý reálne dokáže skrátiť dĺžku konaní.

Pri zhotovení čo len trochu komplikovanejšej stavby musí dnes stavebník absolvovať množstvo duplicitných procesných krokov. „Potrebuje hneď niekoľko stavebných povolení – napríklad všeobecné stavebné povolenie od obce, špeciálne povolenie pre vody, pre cesty, pre plyn a elektriku...,“ menuje Skorka.

Nový stavebný zákon je však postavený na princípe jedného konania a jedného povolenia. „Nový zákon zavádza, že toto všetko bude súčasťou jedného konania k hlavnej stavbe. V projekte identifikujem hlavnú stavbu, ktorá určuje spôsob využitia projektu, a v rámci konania k hlavnej stavbe pohltím aj tie vedľajšie konania, dnes vedené ako samostatné konania k vedľajším stavbám. Nebudem už musieť absolvovať samostatne rozhodovanie pre takéto stavby s prípadnými opravnými prostriedkami. V jednom konaní k stavebnému zámeru vybavím celú stavbu, vrátane súvisiacich úprav, preložiek a pod., toto je v princípe tá najväčšia pridaná hodnota,“ objasňuje Skorka.

V praxi to bude znamenať, že v jednom povoľovacom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o povolení stavby, si bude musieť stavebník obhájiť stavebný zámer voči všetkým reguláciám a verejným či súkromným záujmom v území.
 

Zmena kompetencií

Novým zákonom o výstavbe si štát po dvadsiatich rokoch berie prenesený výkon štátnej správy v oblasti výstavby od obcí a miest späť pod svoju pôsobnosť. Od 1. apríla 2024 sa prostredníctvom:

• všeobecného stavebného úradu – UUPV SR,
• regionálnych stavebných úradov – regionálnych pobočiek UUPV SR v ôsmich krajských mestách,
• prostredníctvom špeciálnych stavebných úradov – Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Úradu jadrového dozoru, Obvodného banského úradu, Ministerstva spravodlivosti SR pre stavby zboru väzenskej a justičnej stráže a Ministerstva životného prostredia SR

zjednotia prvostupňové a druhostupňové stavebné konania pod jednu „štátnu strechu“.

Podľa účelu využitia stavby budú už v nových stavebných konaniach rozhodovať príslušné, vyššie uvedené stavebné úrady. Budú vydávať rozhodnutia o povolení stavby, overovať projekt stavby (prípadne aj vykonávací projekt), vydávať kolaudačné osvedčenie, vydávať potvrdenie o ohlásení, vykonávať štátny stavebný dozor a iné súvisiace úkony podľa nového zákona. Obce a mestá však neprídu o doterajšie kompetencie hneď. Začne im plynúť dvojročné prechodné obdobie na ukončenie správnych konaní, ktoré začali pred 31. marcom 2024.

„Bude to významný krok k unifikácii povoľovacích procesov a k vytvoreniu ich rigidnejšej štruktúry a formy tak, aby systém odolával politickým vplyvom na celoštátnej aj regionálnej úrovni. Takto nastavená štruktúra bude efektívnejšia a zabráni prieťahom v konaní, resp. nekonaniu. Zvýši sa predpoklad zákonnosti a vymožiteľnosti práva,“ menuje prínosy kompetenčnej zmeny predseda UUPV SR Martin Hypký.

Prenos zmeny kompetencií bol nevyhnutný aj podľa Generálnej prokuratúry SR, ktorá v minulosti opakovane poukazovala na nezákonnosti postupov obecných a mestských stavebných úradov. „Slovensko sa dostalo do stavu, že máme takmer toľko postupov a výkladov stavebného zákona, koľko máme stavebných úradov. Presunom ich agendy na náš úrad si sľubujeme zvýšenie profesionality, odbornosti a transparentnosti,“ dopĺňa predseda Hypký.
 

Elektronizácia

Nosným prvkom stavebnej reformy je elektronizácia. Od 1. apríla 2024 bude akákoľvek komunikácia so stavebnými úradmi prebiehať elektronicky a všetky konania sa budú viesť v informačnom systéme (IS). Na tejto úlohe pracujú odborníci úradu už niekoľko mesiacov. „IS chceme nastaviť tak, aby sme doň boli schopní implementovať všetko, čo vyžaduje dlhodobý cieľ digitalizácie. V prvej fáze, od 1. apríla 2024, bude nasadená verzia 1.0. V nej pôjde o zavedenie jednotných formulárov na žiadosti, stanoviská a rozhodnutia, zavedenie zdieľaného úložiska a funkcie doručovania a podpisovania v rámci Ústredného portálu verejnej správy (UPVS). Bude to užívateľsky jednoduchý a prehľadný portál,“ avizuje predseda Hypký. Úrad zároveň pracuje aj na špecifikácii verzie 2.0, s nasadením ktorej počíta k 1. januáru 2026.

Informačný systém bude mať k 1. aprílu 2024 podobu portálu, ktorý bude naintegrovaný na slovensko.sk. Vďaka tomu bude zabezpečené doručovanie v súlade so zákonom o e-governmente, teda prostredníctvom UPVS. Právnické osoby budú dokumentáciu stavby – projektovú (zámer) a realizačnú (stavebný denník) viesť po novom už iba v informačnom systéme, fyzické osoby budú môcť do konca roka 2028 spraviť akýkoľvek úkon buď elektronicky, alebo v listinnom vyhotovení.

„Na portáli bude elektronické úložisko dát, kde sa bude ukladať projektová dokumentácia, lebo zo zákona má byť vedená v rámci informačného systému. Prostredníctvom portálu sa bude následne posielať priamy odkaz, napríklad dotknutým osobám, aby sa mohli so zámerom oboznámiť a prípadne vzniesť pripomienky, námietky, požiadavky,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Roman Skorka. Aj stavebný denník ako súčasť realizačnej dokumentácie bude musieť byť vedený elektronicky. „Je tam však jedna osobitosť - ak by nastali nejaké nepredvídateľné alebo neodvrátiteľné skutočnosti, ktoré bránia viesť stavebný denník elektronicky, môže sa po dobu trvania týchto skutočností viesť denník v papierovej podobe. Po odznení týchto okolností sa spätne nahrá tá časť, ktorá bola vedená v listinnom vyhotovení,“ dodáva Skorka.

Po skončení úvodnej prezentácie pokračoval Ranný plán moderovanou diskusiou, ktorá bola veľmi otvorená a konštruktívna. Odznelo množstvo otázok z rôznych špecifických oblastí, na ktoré odpovedal generálny riaditeľ Skorka, pričom mnohé doplnili svojím špecifickým pohľadom aj Pavol Kováčik a Juraj Suchánek. Keď sa diskusia dotkla územného plánovania, do debaty sa zapojila podpredsedníčka pre územné plánovanie UUPV SR Milota Sidorová. Zástupcovia obecných a mestských stavebných úradov a iných inštitúcií nekládli len otázky, mali tiež možnosť zdieľať svoje postrehy, hovoriť o príkladoch z praxe, či upozorniť na prekážky, s ktorými sa denne stretávajú. Zaujímali sa aj o tzv. čierne stavby, ktorým ako hlavnej téme spolu s vyvlastňovaním dáme priestor nabudúce.