Súčasný stavebný zákon je vecne rozdelený do dvoch zákonov - do zákona o územnom plánovaní, a do zákona o výstavbe. Zákon o územnom plánovaní rieši problematiku územného plánovania. Zákon o výstavbe rieši procesy výstavby a povoľovanie jednotlivých stavieb.

Jedným z cieľov pripravovanej zmeny je posilniť postavenie a funkciu územného plánovania ako jedného zo základných nástrojov rozvoja územia. Zjednodušenie a sprehľadnenie v oblasti územného plánovania by malo napomôcť tomu, aby sa územné plánovanie viac a lepšie využívalo. Cieľom je tiež, aby sa viac integrovalo s hospodárskym a sociálnym strategickým plánovaním.

Jedno i druhé. Momentálne je Slovensko na 146. mieste rebríčka Doing Business. Hlavným dôvodom, prečo sme na takomto nelichotivom mieste spoločne so štátmi rovníkovej Afriky, je práve pomalosť stavebného konania. Druhým zásadným problémom je vysoká miera byrokracie. Aj preto chceme procesy sprehľadniť a zjednodušiť. A s tým bude súvisieť aj zníženie byrokratickej záťaže tak stavebníkov, ako aj verejnej správy.

V oblasti územného plánovania dôjde k jednotnej metodike, ktorej výsledkom budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány. Systémová zmena bude aj v tom, že zrušením územného konania ako individuálneho nástroja bude úlohou samosprávy lepšie územne plánovať, čím bude nastavovať vopred podmienky, ale aj riešiť potreby a požiadavky verejnosti či developerov.

Jednoducho povedané – poriadne a pozorne vypracovaný územný plán dá jasnú odpoveď na to, čo, kde a za akých podmienok môže stáť.

Potom ako prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v máji novú stavebnú legislatívu, od 1. júna 2022 následne vznikne kompletne nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Vybudovanie úradu nebude jednoduchou úlohou, nakoľko bude potrebné stavať na nových procesoch, v inom zložení a so zmenenými kompetenciami a tímom. Sídlo Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR je predmetom riešenia a diskusií. Túto tému máme na stole, budeme sa jej venovať.
Zatiaľ úrad od 1. júna 2022 vznikne formálne, menovaním predsedu úradu a generálneho tajomníka služobného úradu. Postupne sa úrad rozrastie o realizačný tím, ktorý bude mať za úlohu utvoriť procesy, ktoré budú potrebné zaviesť do praxe k 1. januáru 2023. Následne sa úrad rozrastie, a to delimitáciou niektorých zamestnancov Ministerstva dopravy a výstavby SR a Ministerstva vnútra SR. Nakoľko od 1. januára 2023 prejdú na úrad kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. Potom „beží“ legisvakančná lehota a tá od 1. apríla 2024 anticipuje, že stavebná legislatíva bude v platnosti. Na to, aby bolo možné podľa nej pracovať, treba vytvoriť nový informačný systém, o ktorý sa zákon opiera. K aprílu 2024 budú musieť byť v účinnosti aj všetky legislatívne zmeny, vrátane vykonávacích predpisov.
Dnes málokedy občania vedia, čo je vlastne prípustné postaviť v ich blízkosti a búriť sa začnú až v samotnom konaní alebo až keď sa začne stavať. Preto našim cieľom do budúcna je, viac informovať a vtiahnuť do procesu územného plánovania občanov. Preto si nemyslíme, že nový zákon o výstavbe limituje alebo dokonca znemožňuje uplatňovať práva vlastníkov susedných pozemkov alebo stavieb. Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už neprijateľné. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu.
Nie, pretože územné plánovanie ostáva naďalej ako originárna kompetencia samosprávy. Pokiaľ chcú obce svoje územie rozvíjať, práve navrhované zmeny ich môžu motivovať k územnoplánovacej činnosti. Nový návrh zákona kladie dokonca oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania.
Tým, že budú mať samosprávy priestor sa rozhodnúť aká bude funkcia daného územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť, tak sa zníži možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov samostatne, pretože pravidlá budú nastavené jasne a zrozumiteľne.
Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov ale aj pre verejnosť. Návrhom chceme zaviesť jednotnú metodiku, územné plány by mali byť tiež v digitálnej forme a dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania zjednodušujeme a zároveň ho harmonizujeme s procesom posudzovania vplyvov a zozáväzňujeme výsledky tohto procesu.

Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť veľmi jednoducho – iba podaním ohlásenia. Ak stavbár bude spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podal, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Čiže vecná podstata ohlasovania drobných stavieb sa nemení. Budú sa aj naďalej ohlasovať (čiže pôjde o zjednodušený postup „povolenia“ zhotovenia stavby).

Vyzdvihnúť treba fakt, že ohlásiť drobnú stavbu bude možné plne elektronicky, prakticky z pohodlia domova, ohlásenie drobnej stavby príde do mailu stavebníkovi, ktorý úspešne drobnú stavbu ohlásil. Ohlásenie drobnej stavby písomne bude samozrejme umožnené tiež – písomnú formu ohlásenia garantujú prechodné ustanovenia až do r. 2028 a vyplýva samozrejme aj zo zákona o e-Governmente. Ohlasovanie drobných stavieb je upravené v § 48 zákona o výstavbe a zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác upravuje príloha č. 2 zákona o výstavbe.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania – prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Systém bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať a bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu. Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu bude zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia a ak budete spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne budete mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môžete večer potom čo ho podáte, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Za významnú pozitívnu zmenu považujeme aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes máme územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie – tieto tri procesy zlúčime práve do jedného zlúčeného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.
Navrhovaná zmena prinesie určite menej byrokracie. Na druhej strane tým, že systém bude elektronický, tak umožní zaviesť efektívnejšiu kontrolu, ktorá dodnes vôbec nefungovala. Príkladom sú napríklad stavební inšpektori, ale aj ochrana životného prostredia - zavádzame register žúmp s možnosťou kontroly plnenia povinností v súvislosti s nimi alebo napríklad aj kontrolu protipožiarnych posúdení pri drobných stavbách, ktoré si dnes stavebníci napriek zákonnej požiadavke neplnia a sú napríklad častým dôsledkom požiarov.
Je zásadnou vecou pripomenúť, že v priebehu prípravy novej legislatívy sme absolvovali desiatky a desiatky odborných stretnutí a rokovaní a strávili sme stovky hodín diskusiou s odborníkmi a konštruktívnymi partnermi. Čelili sme silným tlakom niektorých lobistických skupín v snahe zvrátiť zmenu stavebnej legislatívy, alebo aspoň spôsobiť dezinterpretáciami a účelovou manipuláciou maximálny možný chaos. Dokázali sme však nájsť rozumný kompromis. Preto by som to chcel uviesť na pravú mieru. Čo sa týka stavieb EIA, čiže veľkých stavieb, prevádzok, nákupných centier, nemocníc, diaľnic, priemyselných hál a podobne, tak sa nijako nemení toto postavenie pri získaní povolenia o stavebnom zámere. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. V každom prípade vplyv obyvateľov na územie zlepšujeme v procese územného plánovania. Tým, že zjednodušujeme proces, jasne vymedzujeme časový priestor v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA a zároveň výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie zozáväzňujeme. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme s jasnými pravidlami. Treba ale uviesť, že samosprávy musia pri svojej činnosti územného plánovania myslieť aj na budúcnosť. Musia plánovať tak, aby reflektovali potreby vznikajúce v spoločnosti. Napríklad dnes sa stretávame s tým, že máme neúmerne vysoké ceny nehnuteľností a takmer žiadne plochy na ktorých sa dá efektívne stavať a len v Bratislave chýbajúcich 40 tisíc bytov. Toto je dôsledok zle nastaveného aj procesu územného plánovania v Bratislave aj samotného prístupu samospráv, a to vrátane stavebných úradov, ktoré rozhodovali v územných konaniach. Pre Bratislavu sa tak otvára šanca pristúpiť k okamžitej zmene územného plánovania, inak sa tu bude ľuďom ťažko žiť.
Proces územného plánovania na jednej strane zjednodušujeme, na druhej strane ho harmonizujeme s procesom posudzovania vplyvov a zozáväzňujeme výsledky z tohto procesu. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Návrhom chceme zaviesť jednotnú metodiku a územné plány by mali byť tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.
Pozitív, ktoré v praxi už čoskoro pocítia bežní ľudia, je viac. Najvýraznejším pozitívom navrhovanej reformy je, že nové konania sú postavené na elektronizácii procesov. Tým výrazne skrátime čas, ktorý úplne bežný človek čakal na povolenie napríklad na rodinný dom. Odhadom by to malo byť z mesiacov na týždne.
Pre všetkých bude platiť rovnaký režim, preto očakávame, že aj veľké strategické investície budú cítiť všeobecné benefity skrátenia procesov. Tie by sa teda mali odzrkadliť aj na strategických investíciách.
Na úrad podpredsedu vlády sa obracajú občania s rôznymi problémami, ale veľa z nich sa týka nečinnosti samosprávy. Jednoducho stavebné úrady nekonajú a bežný občan nevie prečo a musia si najímať „vybavovačov“. Toto je niečo, čo by mala reforma úplne odstrániť. Bude úplne jasné, aké sú podmienky, postup a lehoty nebudú neúmerne naťahované.
Oba návrhy zákonov posilňujú oblasť vplyvov na životné prostredie. V územnom plánovaní sa harmonizujú procesy územného plánovania a posudzovania strategického dokumentu (tzv. SEA) s tým, že výsledky posúdenia sú pre územnoplánovaciu dokumentáciu záväzné. Dnes to tak neplatí. Navyše ministerstvo životného prostredia získava silnú pozíciu pri kontrole zákonnosti územného plánovania. V oblasti výstavby sa zlučujú procesy posudzovania vplyvov (EIA) s konaním o stavebnom zámere a špeciálnym stavebným úradom by mal byť orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie. 
Predmetom návrhu zákona o územnom plánovaní a návrhu zákona o výstavbe nie je certifikácia stavebných materiálov. Z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie pri výstavbe sa navrhuje zlúčenie konania o stavebnom zámere a posudzovania vplyvov. V jednom procese bude tak možné lepšie vyhodnotiť tieto vplyvy s ohľadom na stupeň posudzovanej dokumentácie a zároveň skrátením procesu sa eliminujú  potenciálne zmeny súvisiace s dlhým procesom povoľovania.