Konferencia APEL 2023 priniesla prehľad vybraných legislatívnych zmien aj nové informácie o stavebnej reforme

V prvý decembrový týždeň mal predseda nášho úradu Martin Hypký jednu z úvodných rečí na konferencii APEL 2023, nad ktorou prevzal záštitu náš úrad spoločne s Ministerstvom životného prostredia SR. Bol to už siedmy ročník podujatia, tento rok zameraného na prehľad legislatívnych zmien v oblasti životného prostredia a na nové informácie o reforme stavebnej legislatívy. S prednáškami vystúpili na konferencii aj Roman Skorka, generálny riaditeľ nášho úradu pre výstavbu a vyvlastňovanie i Slavomíra Salajová, externá spolupracovníčka úradu pre oblasť legislatívy.

Vo svojom úvodnom slove predseda Hypký nadviazal na prednesený príhovor ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Stotožnil sa s jeho pohľadom na zmeny v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a hovoril aj o ďalších zmenách, ktoré prináša nový stavebný zákon. „Základným problémom spoločnosti v oblasti stavebných povolení je to, že tak zložitá téma, akou sú povoľovacie procesy, hlavne komplikovanejších stavieb, sa dostala prenesením výkonu štátnej správy až na obce. Práve na úrovni obcí však v mnohých prípadoch nie je možné, aby kvalita rozhodovania bola taká, aká sa požaduje. Druhým aspektom je, že procesy povoľovania, a to nielen z pohľadu životného prostredia, ale aj stavebného konania – vzhľadom na to, že sa nedodržiavali fikcie súhlasu a neboli opatrenia voči nečinnosti – sa nám neúmerne predlžujú. Preto je napríklad postavenie nového úseku diaľnice u nás skôr ako za 14 rokov v podstate nemožné,“ vysvetlil Martin Hypký.

Podľa neho cieľom reformy nebola len rýchlosť konaní, ktorá musí byť vyvážená kvalitou. Ale aj to, aby nová legislatíva garantovala predikovateľnosť času, aby boli zavedené jasné pravidlá a metodiky, koncentrácia alebo integrácia rozhodnutí, a aj opatrenia voči nečinnosti. V závere príhovoru predseda Hypký spomenul, že reformou sa tím odborníkov zaoberal 3 roky a komunikoval ju so všetkými relevantnými stranami, na základe čoho dospeli k celospoločenskej dohode. Ako dodal, je dobre, že sa otázka kompetencií ohľadom stavieb, ktoré sú predmetom EIA, otvára a že sa bude musieť vyriešiť čím skôr, aby sa stavebný priemysel u nás mohol naplno rozbehnúť.

Návrat k špecializácii

Prvá časť samotnej konferencie APEL 2023 bola zameraná na aktuálnu environmentálnu legislatívu, v druhej časti sa rečníci venovali reforme stavebnej legislatívy, integrovanej prevencii a kontrole procesov EIA. Druhý blok otvorila svojím príspevkom naša spolupracovníčka Slavomíra Salajová, ktorá hovorila o aktuálnom stave a ambíciách stavebnej reformy. V rámci svojho vystúpenia spomenula aj historický vývoj legislatívnych zmien a ozrejmila, že znenie nových zákonov znamená návrat k špecializácii, čo je jedným z atribútov zlepšenia a zrýchlenia stavebných procesov.

Slavomíra Salajová k aktuálnemu politickému vývoju a zámeru novej vlády uviedla, že oblasťou, ktorá má prejsť avizovanou dodatočnou úpravou, je práve oblasť výstavby. Vyzdvihla, že nová legislatíva posilnila postavenie územného plánovania a zároveň upozornila na to, že oblasť územného plánovania je upravená samostatným zákonom. „Oblasť územného plánovania bola dlhodobo zanedbávaná. To, že obce boli stavebnými úradmi prinieslo so sebou to, že územné plánovanie nebolo rozvíjané tak, ako by krajina potrebovala,“ uviedla. Podľa nej dlhodobo neprehľadné procesy v územnom plánovaní nepredstavovali dostatočnú prípravu na  procesy výstavby. V závere svojho vystúpenia spomenula aj informatizáciu, ktorú označila za chrbtovú kosť celej reformy.

Zásadná zmena kompetencií

Na vystúpenie Slavomíry Salajovej nadviazal plynulo Roman Skorka, generálny riaditeľ pre výstavbu a vyvlastňovanie. Ten najprv pomenoval problémy, ktorým Slovensko v oblasti výstavby čelí v porovnaní s inými krajinami. Prezentoval štatistiky, podľa ktorých počtom dní a úkonov potrebných na získanie stavebného povolenia patríme k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi členských štátov Európskej únie a členských krajín OECD, pričom výška nákladov spojená so získavaním stavebného povolenia je u nás najnižšia v rámci krajín únie aj OECD.

Roman Skorka ďalej vysvetlil, ako znenie nového zákona o výstavbe zásadným spôsobom mení kompetencie. Obciam sa totiž berú ich aktuálne kompetencie, ktoré však nie sú ich originálnymi kompetenciami, len prenesenými kompetenciami štátu. Všeobecná časť výstavby prejde po novom pod náš úrad a pod našich osem regionálnych pobočiek. Zákon tiež ráta so vznikom špecializovaných stavebných úradov. Čo sa týka stavebného konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie, Skorka spomenul, že konanie sa končí rozhodnutím, voči ktorému je možné podať opravné prostriedky.

„Nové predpisy zároveň zavádzajú druhy stavieb – drobná, jednoduchá, vyhradená a všeobecná, ako aj stupne stavebnej dokumentácie – projektová, realizačná a prevádzková. V rozlíšení stavieb vidíme veľký potenciál, chceme k nim pristupovať rozdielne – podľa charakteru stavby sa bude závisieť, akým spôsobom sa k nej bude pristupovať z hľadiska požiadaviek zákona na podrobnosť dokumentácie, priebeh povoľovacieho konania, požiadavky na zhotovovanie a pod.,“ vysvetlil Skorka. Ako ďalej uviedol, nová legislatíva zavádza viacero zásad. Jednou z nich je zásada, že hlavná stavba pohltí vedľajšie. To znamená, že v jednom konaní sa budú riešiť všetky povolenia. Ďalšou dôležitou zmenou je zavedenie opatrenia voči nečinnosti, čo znamená, že ak zákon určuje splniť úkon do nejakého času, a tento úkon sa v danom čase nevykoná, bude sa mať za to, že daný účastník súhlasí.

Roman Skorka sa venoval aj vzniku informačného systému, ktorý má vytvoriť jednotné dátové prostredie, a tiež téme čiernych stavieb či postaveniu osôb vo výstavbe. Zmienil napríklad to, že projektant bude súčasťou projektu od zhotovenia stavby až do uvedenia stavby do prevádzky. Ďalšiu časť svojej prezentácie venoval zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Po definovaní integrovaného konania prešiel na pomerne detailné špecifikácie jeho osobitostí. Hovoril o špeciálnych stavebných úradoch a o Slovenskej inšpekcii životného prostredia, o postavení verejnosti ako účastníka konania, o integrovanom konaní, ktoré spája konanie o stavebnom zámere s EIA. Poslednou témou jeho vystúpenia bol zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Záver konferencie APEL 2023 patril diskusnému panelu, v ktorom diskutovali generálny riaditeľ nášho úradu pre výstavbu a vyvlastňovanie Roman Skorka, generálna riaditeľka sekcie posudzovania vplyvov na životné prostredie z MŽP SR Katarína Jankovičová a Marianna Matajová zo spoločnosti MONDI SCP.